Najstaršie správy o osídlení Socoviec pochádzajú zo strednej doby bronzovej.
Lužickí obyvatelia Socoviec
Období 1500 – 1200 pred Kristom sa tu usídlil ľud lužickej kultúry. Tento kultúrny komplex si budoval sídliská na riečnych terasách a nevyhýbal sa ani vyvýšeným miestam. V období staršej a mladšej doby železnej práve ľudia tejto kultúry vybudovali na vrchu Strážanajväčšie opevnené sídlisko. Rozprestieralo sa na ploche 2 x 0,8 km, malo rozlohu cca 160 ha a postupne bolo na ňom vybudovaných až 13 nádvorí. Skromné nálezy – predovšetkým črepy, nám, žiaľ, nedovoľujú spoznať pulz života na ňom. Predpokladáme, že táto výhodne položená osada kontrolovala starú, už v bronzovej dobe existujúcu vetvu Jantárovej cesty, ktorá spájala jadranské pobrežie s východobaltskými oblasťami bohatými na jantár. Opevnenie tiež nasvedčuje, že osada mala obchodný charakter. V priebehu 6. – 8. storočia sa na území Slovenska usadili slovanské kmene, ktoré sa zjednotili do „štátneho útvaru“ Veľká Morava. V okolí Svätej Mary a dnešného Kláštora pod Znievom sa po zániku Veľkej Moravy šírilo kresťanstvo prostredníctvom zoborských benediktínov, českých a poľských mníchov, ktorí tu žili aj ako pustovníci. A práve toto staroslovienske osídlenie Stráže dalo základ najslávnejším časom malej farskej osady, ktorá vznikla na svahu Stráže okolo kresťanskej kaplnky, či kostolíka. Táto osada je písomne doložená v roku 1258 pod menom Ecclesio Virginis gloriosae (farnosť Vznešenej Panny), dnes je známa ako Svätá Mara.
Socovský kostol: ozdoba Turca
Už v dvanástom storočí bola druhým najväčším kultovým miestom kraja. Priestranstvo pred kostolom sa po nedeľných bohoslužbách zmenilo na trhové miesto; ide o najstaršie obchodné centrum Turca. Asi v polovici 13. storočia bol na mieste staršieho kostola vybudovaný dnešný ranogotický kostol, ktorý vyšiel z dielne znievskych premonštrátov.Ďalšie správy o Svätej Mare a tunajšom kostole sú veľmi sporadické.
Vieme, že v rokoch 1312 – 1313 Turiec dobyli vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. Práve on dal svätomarský kostol vyrabovať a vypáliť. Pri tomto požiari zhoreli aj listiny okolitých zemanov, ktorí si ich tu uložili do úschovy. Kostol bol postupne obnovovaný, ale už koncom 15. storočia ho z neznámych pohnútok zničil a vypálil Tomáš z Beníc. Stoličným súdom bol odsúdený na zaplatenie pokuty 200 zlatých.
Pod kostolom ležia Rakovskí
Kostol bol viackrát prestavovaný do dnešnej podoby. Ku kostolu bola v 16. storočí pristavená z južnej strany bočná loď. Svätomarský kronikár Ján Marko zaznamenal, že pod kostolom pri dverách do sakristie je krypta, dnes už zamurovaná. Pochovávali tu členov rodu Rakovských.
Sami musíte uznať, že nebyť kostola Panny Márie, ani sa nedozvieme o existencii tunajšej obce v stredoveku. Ostaté písomné pramene sa dotýkajú len územných sporov vlastníkov obce. Chotár Socoviec bol ohraničený už v roku 1258, keď kráľ Belo IV.
Najbližšia správa pochádza až z roku 1408, keď kráľ Žigmund daroval Socovce Mikulášovi, Pavlovmu synovi, ktorého volali Chosut de Udvard. A opäť sa tratia všetky správy o Socovciach až do roku 1539, keď sa dostali do sporu martinský farár a Imrich Štvrták zo Stránky. O Socovciach sa dozvedáme, že v roku 1626 požiadal komitát ostrihomského arcibiskupa, aby Socovce vrátil jezuitom. Veľké Socovce totiž patrili do dŕžavy kláštora v Znievskom Podhradí až do jeho zrušenia. Na základe týchto kusých informácií sa nedá zatiaľ vytvoriť seriózny výklad minulosti obce. Rytmus života obce, pravdepodobne, udávali zemianske rodiny. V Malých Socovciach to bol rod Socovských, ktorý je známy aj v línii priezviska Štvrták. V 18. storočí je známa vetva Janovcov a Išpánovcov. Okrem rodu Socovských bývali na Stránke i Szenesyovci (pôvodne Uhliarovci), ktorí pochádzali z Folkušovej. Ani Socovce, ani Stránka neboli veľké. Začiatkom 18. storočia žilo v Socovciach 5 poddanských a 4 želiarske rodiny, na Stránke iba 4 poddanské rodiny. Presnejšie Socovce mali 215 obyvateľov a Stránka 87.