Ivan Horváth, priekopník modernej slovenskej prózy, patrí spolu s Hviezdoslavom, Jesenským, Vajanským, Okálim či Poničanom k tým spisovateľom, ktorí boli povolaním advokáti. V advokácii pôsobil dvanásť rokov. Výnimočný je i tým, že v jeho dielach je advokát často hlavnou postavou. Tento rok si pripomíname 110 výročie jeho narodenia.
Rodina Ivana Horvátha
Ivan Horváth sa narodil 26.7.1904 v Senici ako tretie dieťa advokáta dr. Cyrila Horvátha a Márie Krupcovej (1880-1979).
Starými rodičmi Ivana Horvátha z otcovej strany boli Jozef Horváth (22.2.1819, Socovce, okr. Martin – 2.5.1906, Martin) a Mária, rod. Thomková (1834 – 1909). Jozef Horváth študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, potom teológiu v Halle, v roku 1846 sa stal evanjelickým farárom v Martine, neskôr turčianskym seniorom. Podieľal sa na príprave Memorandového zhromaždenia, zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Matice slovenskej. Jozef a Mária mali dve dcéry a troch synov. Ich dcéra Marína Oľga Horváthová (16.5.1859, Martin – 10.3.1947, Martin) bola kultúrnou činiteľkou a podľa starých Martinčanov i krásavicou. Mala vraj 27 pytačov, napriek tomu sa nevydala a zostala verná láske z mladosti, ktorej okolnosti nepriali.