Preskočiť na obsah

Jozef Ferenčík

sa narodil sa v Socovciach, dňa 8. augusta 1935 manželom Márii a Matejovi Ferenčíkovcom.
Študoval na gymnáziu v Martine. Po maturite bol vďaka výnimočnému talentu prijatý na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde študoval v rokoch 1953 – 1959 pod vedením uznávaných profesorov, maliarov Petra Matejku a Jána Mudrocha. Štúdium ukončil získaním titulu akademický maliar.
Začínal ako učiteľ, redaktor, ilustrátor a po osvojení si techniky kameňotlače sa živil litografiou. Vytvoril tiež niekoľko monumentálnych diel. Po roku 1989 sa vrátil k olejomaľbe, kde preferoval hlavne klasické majstrovstvo, realizmus, komorné akty, zasnívané kytice a romantické slovenské krajinky. Inšpiráciou v tvorbe mu boli aj študentské roky strávené v starej Bratislave, bohémsky život, zákutia podhradia (Cigáni) a typické bratislavské scenérie (Kryštál bar).
Typickou maliarovou vlastnosťou bolo, že nikdy nebol so svojim dielom spokojný a bol veľmi sebakritický. Neustále hľadal, prerábal a oživoval, zdokonaľoval, večne sa vracal k svojim obrazom a maľby veľakrát premaľoval. Takto stále vznikali nové diela a len málo zo zdokumentovaných malieb existuje vo svojej pôvodnej podobe. Bol členom Umeleckej besedy slovenskej. Na jej podnet bola v roku 2005 zorganizovaná v priestoroch Slovenského rozhlasu výstava diel k autorovej sedemdesiatke.
Zomrel dňa 28.septembra 2015 v Bratislave.