V rokoch 1934 – 1942 študoval na gymnáziu v Martine, 1942 – 1947 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave slovenčinu a ruštinu. Tu pôsobil ako asistent ruského seminára a zodpovedný redaktor časopisu Ruština v škole. Od roku 1949 pracoval ako redaktor a šéfredaktor vydavateľstva Pravda, neskôr ako riaditeľ vydavateľstva Tatran. V 70.-tych rokoch bol riaditeľom Slovenského knižného veľkoobchodu a vedúci tajomník Ústredia slovenských prekladateľov v Bratislave. Bol príslušníkom prvej filologicky kvalifikovanej generácie slovenských prekladateľov z ruskej literatúry. V dlhoročnej prekladateľskej práci sa sústredil najmä na dielo N. A. Ostrovského, neskôr prekladal A. P. Čechova, F. M. Dostojevského, A. S. Puškina, L. N. Tolstého, I. S. Turgeneva, zo sovietskej literatúry prekladal Gorkého ( 23 titulov ), V. V. Majakovského, A. A. Fadejeva, K. M. Simonova, M. A. Šolochova a i. Polovicu prekladov tvorí dráma. Poézia a próza sú zastúpené v menšej miere. Venoval sa aj skúmaniu teoretických problémov prekladu. Svoje štúdie, recenzie a príspevky publikoval v periodikách Nová literatúra, Revue svetovej literatúry, Romboid, Ruština v škole, Slavica Slovaca. Jeho posledný preklad – Bratia Karamazovci – údajne obsahuje aj typické „socovské“ výrazy. Zdroje:
- MAŤOVČÍK, Augustín: Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin: Matica slovenská, 1999, str. 77 – 78
- Rozhovor s p. Máriou Humplovou, rod. Ferenčíkovou v Šali 10. augusta 2006
